PREDAJ SUVENÍROVÝCH BANKOVIEK

Ponúkame na predaj suvenírové bankovky z mesta Považská Bystrica. Zberatelia si môžu doplniť svoju zbierku o bankovky, ktoré znázorňujú Považský hrad či Manínsku tiesňavu.

Bankovky sú k dispozícii v PX Centre - turistickej informačnej kanelárii v kine Mier od 16. 9. 2022.

V predaji aj cez eshop: https://www.kaviarenbankovka.sk/

Bližšie informácie: bankovky@povazska-bystrica.sk

Cena: 3,- €

Národná prírodná rezervácia Manínska tiesňava

Manínsky potok pred mnohými rokmi svojím vytrvalým pôsobením rozdelil Manínske bradlo na dve časti - Veľký a Malý Manín, ktoré dnes už z diaľky dominujú nášmu regiónu, ale najmä vytvoril úzku tiesňavu. Návštevníkom sa tak ponúka nádherné prírodné divadlo so strmými skalnými stenami a divokými bralami, ktoré obľubujú tiež horolezci. Botanici tu zas napočítajú viac ako 530 druhov väčšinou chránených rastlín, medzi ktorými má domov aj mnoho vzácnych živočíchov. Necelý kilometer dlhá Manínska tiesňava je na Slovensku najužšou tiesňavou s vybudovanou cestou – v jednom mieste jej šírka nepresiahne ani 4 metre, napriek tomu je prechodná nielen pešo, ale dokonca aj autobusom. Manínska tiesňava bola vyhlásená ako Národná prírodná rezervácia pod názvom Manínska úžina v roku 1967. Jej nevšedné krásy obdivovali prví návštevníci už v 19. storočí a dnes priťahuje pozornosť nielen mnohých milovníkov prírody z domova i zo zahraničia, ale aj filmárov. Natáčali sa tu viaceré filmy, spomedzi najznámejších patrí Pacho, hybský zbojník; Jánošík – pravdivá historie či Kdybych měl Pušku. 

Považský hrad

Na pravom brehu Váhu, asi 3 kilometre severne od Považskej Bystrice, sa v nadmorskej výške 497 metrov na vápencovom brale týči Považský hrad, nazývaný tiež Bystrický hrad či hrad Bystrica. Hrad bol postavený v 13. storočí po tatárskom vpáde do Uhorska a zastával funkciu kráľovského hradu. Začiatkom 14. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, za ktorého vlády, konkrétne v roku 1316, bola zaznamenaná aj prvá písomná zmienka o hrade. Spomedzi ďalších majiteľov sa najvýraznejšie zapísali do dejín hradu lúpežní rytieri - bratia Rafael a Ján Podmanickí, ktorí dosiahli vrchol moci v roku 1540, keď sa pod ich vedením stala nezávislá celá severná časť Trenčianskej stolice (obsadili hrady od Nového mesta cez Košecu, Lednicu, Hričov až po Budatín). Od druhej polovice 16. storočia hrad patril rodine Balašovcov, ktorí vykonali prestavbu a opravy, no nakoniec hrad opustili. Koniec slávy nastal v roku 1698, keď ho cisárske vojsko sčasti zbúralo a zapálilo z obavy pred osídlením povstalcami. Od roku 1714 hrad vlastnili Sapáriovci, ktorí ho tiež nevyužívali, preto postupne chátral. Posledné roky sa zrúcanina zmenila na nepoznanie, mesto v spolupráci so Združením hradu Bystrica pracuje na sanácii hradného brala. Je tu vybudovaná lavička s ďalekohľadom, odkiaľ je nádherný výhľad na Manínsku tiesňavu a okolie.