Súľovské vrchy

Súľovské vrchy

Najstaršie chránené územie Súľovských
vrchov, budované prevažne treťohornými zlepencami uhličitanovej povahy,
ktoré zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení – veží, homolí, ihiel a
mnohé z nich tvoria tvary mimoriadnej krásy. Medzi najznámejšie patria
Gotická brána, Obrovská brána, Sova a Sovička, hrad Súľov, Šarkania
diera, Mních, Trojzubec, Sokolia veža, Jašterička…

Jedna z najkrásnejších dolín v Súľovských skalách je Súľovská kotlina,
vyhĺbená potokom Hradnianka v mäkkých bridličnatých súvrstviach. Má
pahorkatinný mierne zvlnený povrch, ktorému ostro kontrastujú skalné
hrebene. Súčasťou je Súľovská tiesňava, ktorú tvorí prielomové údolie
potoka Hradnianka. Na okraji Súľovských skál je 15 m. vysoký Hlbocký
vodopád. Najvyšším vrchom pohoria je vrch Žibrid (867m)

(charakteristika pohoria je prebratá z turistickej mapy VKÚ, Súľovské vrchy č. 157)

Súľovské vrchy sú časťou CHKO Strážovské vrchy, ktorá bola vyhlásená v roku 1989.

Manínska tiesňava

Národná prírodná rezervácia (1967),
prírodná atrakcia v Strážovských vrchoch medzi Veľkým a Malým Manínom.
Je typickým príkladom vzniku dolín epigenetickým prelomom potoka pri
klesaní eróznej bázy. Pre Manínsku tiesňavu sú typické strmé steny s
rôznymi zárezmi, hrebene, piliere, trhliny a komíny. Prevýšenie skál je
rôzne, pohybuje sa od 20 do 200 metrov. K pozoruhodným javom územia
patria aj ihly, veže, skalné hríby, zuby, ale i iné zaujímavé
krútňavové kotly a pereje.
K prírodným hodnotám priraďujeme i
podzemný kras s výskytom až 28 jaskýň. K povrchovému krasu patria aj
škrapy a závrty.

Kostolecká tiesňava

Prírodná rezervácia, predstavuje 500 m dlhá skalná tiesňava, ktorá
vznikla epigenetickým zarezaním sa Manínskeho potoka do vápencového
brala Drieňovky. Prerezaním sa bradlo rozdelilo na dve časti -
Drieňovku a Kavčiu skalu. Kým ľavá strana je rozpadnutá do mnohých
bralnatých útvarov a z väčšej časti zarastená hustou vegetáciou, pravá
strana vytvára mohutný skalný dóm, tesne pod vrcholom so skalným
previsom pseudokrasového pôvodu. Záver kaňonu tvorí rad malebných
skalných rebier s malým oknom. Tiesňava je charakteristická výskytom
mnohých vzácnych a chránených rastlinných druhov. V Kostoleckej
tiesňave sa nachádza najväčší skalný previs na Slovensku, ktorý môžete
vidieť na obrázku.

Súľovské skaly

NPR , tvoria rôzne vymodelované veže, steny, okná,
ihly, ktoré vytvorili skalné mesto. Na Slovensku je to celkom výnimočný
fenomén. Hlavnou horninou v území je súľovský zlepenec, ktorý bol
vyformovaný do súčasných fantastických tvarov pôsobením rôznych
eróznych činiteľov. Na skalné extrémne stanovištia sa utiahli niektoré
rastlinné druhy z ľadových dôb a vytvárajú tu vzácne reliktné
spoločenstvá. Súľovské skaly sú jednou z najstarších rezervácií na
Slovensku. Náučný chodník, vedúci cez Súľovské skaly, nás zoznámi s
prírodnými i historickými zaujímavosťami v oblasti Súľovských skál,
prevedie nás cez Súľovský hrad a popri Gotickej bráne

Príroda

Z prírodného hľadiska je mesto Považská Bystrica a jeho okolie turisticky veľmi atraktívne. Samotné mesto leží v hornej časti Považského podolia, ktoré je obklopené prstencom horských celkov. Na územie okresu Považská Bystrica zasahujú 3 hlavné geomorfologické celky:Javorníky, Strážovské vrchy a Súľovské vrchy.
v rámci ktorých sa nachádza množstvo chránených areálov, prírodných pamiatok a iných významných prírodných zvláštností a zaujímavostí. Preto tu záujemcom o turistiku v tomto regióne, prinášame základné charakteristiky týchto troch geomorfologických celkov.

Podrobnejšie informácie o príslušných pohoriach, zaujímavých lokalitách a turistických chodníkoch získate z turistických máp VKÚ Harmanec, alebo z Turistických informačných sprievodcov Považskou Bystricou a okolím, ktorých dostanete kúpiť, rovnako ako aj príslušné mapy v priestoroch TIK-u.